Konzervace a ošetření dřeva
Konzervace a ošetření dřeva
Zajímalo by mě, jestli nevíte, jak indiáni ošetřovali dřevěné výrobky. Přece je třeba vždy dřevo něčím napustit, v Evropě např. šelakem, nebo dnes laky, lazurami atd.
Mám na mysli třeba troubele dýmek, ale třeba i vyřezávané věci na SZ pobřeží. Je možné, že měli indiáni před příchodem bělochů včelí vosk? Vyskytují se vůbec v SA divoké včely?
Mám na mysli třeba troubele dýmek, ale třeba i vyřezávané věci na SZ pobřeží. Je možné, že měli indiáni před příchodem bělochů včelí vosk? Vyskytují se vůbec v SA divoké včely?
Re: Konzervace a ošetření dřeva
podla jedneho clanku v national geographic bola europska vcela medonosna privezena do Jamestownu v roku 1622. mala velky ekologicky vplyv, bez ktoreho by tak neprosperovali polia kolonistov. pise sa tam, ze ked indosi uvideli prvu vcelu v novom uzemi, tak vedeli, ze coskoro pride invazia bielych.... v podstate to priamo neodpoveda na tvoju otazku, ale tak som to pochopil, ze tam dovtedy ziadne vcely, ani divoke, neboli.Eagle-Eye píše:..... Je možné, že měli indiáni před příchodem bělochů včelí vosk? Vyskytují se vůbec v SA divoké včely?
-
- Občasný přispěvatel
- Příspěvky: 72
- Registrován: ned dub 13, 2008 8:07 pm
Re: Konzervace a ošetření dřeva
Myslim ze sadlo neni vhodne jelikoz zlukne - ikdyz si nejsem jisty zdali to drevu nejak vadi kazdopadne konzervace je svym zpusobem uzeni.....a co poklihovani??
-
- Občasný přispěvatel
- Příspěvky: 72
- Registrován: ned dub 13, 2008 8:07 pm
-
- Začínající přispěvatel
- Příspěvky: 21
- Registrován: stř úno 21, 2007 3:37 pm
- vlk
- Občasný přispěvatel
- Příspěvky: 305
- Registrován: stř bře 28, 2007 11:41 am
- Bydliště: Slovensko/Prešov
Chodi, mozes prosim Ta uviest zdroj tejto informacie?
ale nie, robim si prdel...
pri "udeni" sipov asi neslo o ucinok dymu, ale o to, aby tuk vplyvom tepla dobre vsiakol do sipovych paliciek (zaveseny v teplom dyme ma dost casu, aby v podstate bez dalsieho pricinenia poriadne vsiakol do dreva, asi sa to nepouzivalo ked Indos potreboval matros na sipy nejako surne).
princip spocival v tom, ze tukom impregnovane drevo sa da lepsie nahriat na vyssiu teplotu (pri vyrovnavani), s mensim rizikom, ze sa spali.
neviem si predstavit, ze by pri tom mohol mat dym nejaku funkciu (ale mozno mi nieco uniklo). co viem, formaldehydy v dyme konzervuju skor zivocisne bielkoviny a tuky (udenie potravin) a na PIS minule postli odkaz na clanok, podla ktoreho pri udeni mozgoviek maju formaldehydy skor ulohu trvaleho narusania glejovych vazieb medzi kolagenovymi vlaknami (mozgovka po zaudeni a opatovnom namoceni neztvrdne), co by na sipoch lepenych glejom (operenie a hrot) mohlo mat skor neziaduci ucinok... ale to je len moja spekulacia!
inak Wilson uvadza, ze Hidatsovia impregnovali sipy v zaverecnej faze vyroby aj krvou (neviem ci to bolo pravidlo, alebo vynimka), co ich udajne vytvrdilo a pridalo im to na vahe (tazsie sipy - vacsia priebojnost?).
bycia krv sa vraj pouzivala uz v stredoveku v Spanielsku na morenie dreva na oknach.
ako impregnacia dreva podla mna asi uplne postaci tuk, ktory do urcitej miery nahradi v strukture dreva vodu a tak drevo chrani pred skodlivym posobenim pripadnej vyssej vlhkosti.
tvrdsi "oblickovy" tuk (alebo v podstate akykolvek tuk na vnutornych organoch) sa pouziva asi koli tomu, ze ma vyssi stupen topenia a tak na zmeknutie potrebuje vyssiu teplotu = pravdepodobne posobi menej mastnym dojmom po dotyku napr. rukami, menej sa topi na slnku, ...
prave tento tuk sa zvykne spominat v receptoch na pemikan, asi udrzuje hmotu v pevnejsom stave aj pri vyssej teplote prostredia, lebo sa tak netopi.
ak sa mylim, opravte ma niekto!
ale nie, robim si prdel...
pri "udeni" sipov asi neslo o ucinok dymu, ale o to, aby tuk vplyvom tepla dobre vsiakol do sipovych paliciek (zaveseny v teplom dyme ma dost casu, aby v podstate bez dalsieho pricinenia poriadne vsiakol do dreva, asi sa to nepouzivalo ked Indos potreboval matros na sipy nejako surne).
princip spocival v tom, ze tukom impregnovane drevo sa da lepsie nahriat na vyssiu teplotu (pri vyrovnavani), s mensim rizikom, ze sa spali.
neviem si predstavit, ze by pri tom mohol mat dym nejaku funkciu (ale mozno mi nieco uniklo). co viem, formaldehydy v dyme konzervuju skor zivocisne bielkoviny a tuky (udenie potravin) a na PIS minule postli odkaz na clanok, podla ktoreho pri udeni mozgoviek maju formaldehydy skor ulohu trvaleho narusania glejovych vazieb medzi kolagenovymi vlaknami (mozgovka po zaudeni a opatovnom namoceni neztvrdne), co by na sipoch lepenych glejom (operenie a hrot) mohlo mat skor neziaduci ucinok... ale to je len moja spekulacia!
inak Wilson uvadza, ze Hidatsovia impregnovali sipy v zaverecnej faze vyroby aj krvou (neviem ci to bolo pravidlo, alebo vynimka), co ich udajne vytvrdilo a pridalo im to na vahe (tazsie sipy - vacsia priebojnost?).
bycia krv sa vraj pouzivala uz v stredoveku v Spanielsku na morenie dreva na oknach.
ako impregnacia dreva podla mna asi uplne postaci tuk, ktory do urcitej miery nahradi v strukture dreva vodu a tak drevo chrani pred skodlivym posobenim pripadnej vyssej vlhkosti.
tvrdsi "oblickovy" tuk (alebo v podstate akykolvek tuk na vnutornych organoch) sa pouziva asi koli tomu, ze ma vyssi stupen topenia a tak na zmeknutie potrebuje vyssiu teplotu = pravdepodobne posobi menej mastnym dojmom po dotyku napr. rukami, menej sa topi na slnku, ...
prave tento tuk sa zvykne spominat v receptoch na pemikan, asi udrzuje hmotu v pevnejsom stave aj pri vyssej teplote prostredia, lebo sa tak netopi.
ak sa mylim, opravte ma niekto!
je ľahké byť odvážny z diaľky...
Byci krev se pouzivala k impregnaci i u nas.Napr na hrade Kost v Ceskem Raji je veskere tramovi takto osetreno.A k tomu uzeni dreva: nevim nevim, ale kour je mastny a napriklad vyuzene typi (i latkove) mnohem mene propousti vodu.Muze to ale byt i tim, ze se do struktury latky "vecpou" male castecky sazi a tim ji cini jednolitejsi.
*****A má ryba vodotěsnou p.del?*****
-
- Občasný přispěvatel
- Příspěvky: 72
- Registrován: ned dub 13, 2008 8:07 pm